Voda v novom domove

Ešte pred presunom si overte kvalitu vody v novom mieste bydliska. Môže sa líšiť pH, tvrdosť a obsah minerálov, čo môže negatívne ovplyvniť ryby. Ideálne je vykonať test kvality vody a porovnať ju s tou, na ktorú sú vaše ryby zvyknuté. Ak sú rozdiely výrazné, je dôležité prispôsobiť ich postupnou výmenou vody ešte pred sťahovaním.

Postupná adaptácia rýb na novú vodu

Ak je to možné, niekoľko dní pred sťahovaním postupne nahraďte časť vody v akváriu vodou z nového domova. Pomôže to rybám zvyknúť si na odlišné podmienky a zníži sa riziko šoku. Odporúča sa vymieňať 20 až 30 % vody dva- až trikrát týždenne. Ak sa sťahujete na veľkú vzdialenosť a nemáte prístup k vode z nového domova, mali by ste si zaobstarať nádoby na prepravu aspoň polovice pôvodnej vody z akvária.

Ako pripraviť akvárium na sťahovanie

Akvárium by sa nikdy nemalo prenášať s vodou alebo štrkom, pretože by to mohlo poškodiť sklenené steny alebo narušiť silikónové spoje. Pred presunom je potrebné vypustiť väčšinu vody a odstrániť dekorácie, filtre a iné príslušenstvo. Štrk a substrát neoplachujte, aby sa zachovala užitočná bakteriálna kolónia. Odporúča sa akvárium obaliť ochranným materiálom, napríklad dekami alebo penou, aby sa predišlo jeho poškodeniu.

Preprava rýb a rastlín

Ryby a rastliny je možné prepravovať v plastových vreckách s dostatočným množstvom vzduchu. Pri dlhších cestách je však lepšie použiť pevné nádoby, ako sú vedrá s uzatvárateľnými vekom. Pre zabezpečenie stabilnej teploty sa odporúča umiestniť nádoby do termoboxov alebo polystyrénových kontajnerov. Ak je cesta dlhšia, môže byť nutné zabezpečiť prívod vzduchu pomocou batériového vzduchovacieho čerpadla. Aby sa predišlo znečisteniu vody, ryby by sa nemali kŕmiť aspoň 12 hodín pred cestou.

Bezpečnosť pri preprave akvária v aute

Akvárium a nádoby s rybami musia byť v aute správne upevnené, aby sa predišlo ich pohybu počas jazdy. Najlepšie je umiestniť akvárium na rovný povrch, napríklad na podlahu kufra, pričom ho treba obložiť mäkkým materiálom, aby sa predišlo otrasom. Nádoby s rybami by mali byť pevne fixované a chránené pred nadmerným teplom alebo chladom.

Postup po príchode na nové miesto

Po príchode do nového domova umiestnite akvárium na stabilné miesto a skontrolujte, či je v rovine. Následne doň vráťte štrk, dekorácie a rastliny. Naplňte ho kombináciou starej a novej vody a zapnite filter a ohrievač. Pred vypustením rýb ich nechajte pomaly aklimatizovať v prepravnej vode a postupne k nim pridávajte vodu z akvária. Až po 30 až 60 minútach ich môžete bezpečne presunúť do nového prostredia. Po presune im doprajte niekoľko hodín pokoja a nekŕmte ich hneď, aby mali čas zotaviť sa zo stresu.

Presun akvária môže byť náročný, no s dôkladnou prípravou sa dá minimalizovať riziko stresu a poškodenia. Kľúčové je včasná adaptácia rýb na novú vodu, správna ochrana akvária počas prepravy a bezpečná preprava rýb. Ak dodržíte tieto kroky, váš podvodný svet sa bez problémov zabýva v novom domove.

Fotografia: © bigstockphoto

Článok Ako presťahovať akvárium – na čo si dať pozor je zobrazený ako prvý na CHOV.sk.

Pôvod a prirodzené prostredie

Tieto malé, elegantné rybky pochádzajú z tropických oblastí Južnej Ameriky, najmä z Venezuely, Guyany, Trinidadu a severnej Brazílie. V prírode sa im darí v pomaly tečúcich či stojatých vodách s bohatou vegetáciou. Vďaka ich odolnosti boli umelo introdukované do mnohých oblastí sveta, kde ich využívajú ako prirodzených predátorov lariev komárov. Práve táto schopnosť pomohla v boji proti šíreniu malárie v niektorých tropických krajinách.

Podmienky pre chov v akváriu

Hoci sú gupky odolné, pre ich zdravie a krásu je dôležité vytvoriť im vhodné podmienky. Preferujú mierne tvrdú vodu s teplotou od 22 do 28 °C. Optimálne pH sa pohybuje v rozmedzí 6,8 až 7,8. Akvárium by malo byť minimálne 40 litrové pre malú skupinu rýb, pričom je vhodné umiestniť do neho rastliny ako jávsky mach, anubias či vodné riasy, ktoré poskytujú úkryt pre mladé jedince.

Vzhľadom na ich vysokú aktivitu je dôležité zabezpečiť primeranú filtráciu a pravidelnú výmenu vody. Gupky nemajú rady silný prúd, preto je vhodné voliť filtre s regulovateľným prietokom.

Správanie a spoločenskosť

Gupky sú mierumilovné ryby, ktoré obľubujú život v skupinách. V menších skupinách sa môžu samce vzájomne naháňať, pričom sa snažia zaujať samičky svojím pestrým sfarbením a pohybmi plutiev. Sú spoločenské a dobre vychádzajú s inými mierumilovnými druhmi, ako sú neonky, tetry či pancierniky. Naopak, treba sa vyhýbať agresívnym rybám, ako sú bojovnice alebo niektoré druhy cichlíd, ktoré môžu gupkám poškodzovať ich jemné plutvy.

Strava a výživa

Gupky sú všežravé a prijímajú rôzne druhy potravy. Aby si udržali pestré farby a dobré zdravie, je potrebné zabezpečiť im vyváženú stravu. Vhodné sú kvalitné vločkové alebo granulované krmivá, ktoré sú určené pre živorodky. Okrem toho ocenia aj mrazenú alebo živú potravu, ako sú dafnie, artemie či mikročervy. Rastlinnú zložku potravy môžu doplniť kúsky špenátu, spiruliny alebo uhorky.

Pravidelná a pestrá strava podporuje nielen intenzitu farieb, ale aj reprodukčné schopnosti a celkovú vitalitu rýb. Pri kŕmení je však dôležité dbať na to, aby potrava neostávala v akváriu príliš dlho, pretože môže zhoršiť kvalitu vody.

Rozmnožovanie gupiek

Gupky sú známe svojou schopnosťou rýchlo sa rozmnožovať, pričom patria medzi živorodky. To znamená, že samička nekladie ikry, ale rodí priamo vyvinuté mláďatá. Oplodnenie prebieha prostredníctvom gonopódia – špeciálne upravenej análnej plutvy samca.

Gravidita trvá približne 3 až 4 týždne a samička môže porodiť 20 až 100 mláďat, v závislosti od jej veku a kondície. Zaujímavosťou je, že gupky sú schopné uchovať spermie samca a postupne ich využívať na ďalšie oplodnenie bez potreby opätovného párenia.

Mláďatá sú od narodenia samostatné a schopné prijímať drobnú potravu, ako sú rozdrvené vločky, artemie alebo špeciálne krmivá pre poter. Aby sa predišlo ich skonzumovaniu dospelými jedincami, odporúča sa hustá vegetácia alebo oddelené chovné nádrže.

Zaujímavosti o gupkách

Gupky sú známe nielen svojou krásou, ale aj niekoľkými fascinujúcimi vlastnosťami:

• extrémna genetická variabilita – v prírode nenájdete dve úplne identické gupky. Ich farebná rozmanitosť je výsledkom prirodzenej evolúcie aj selektívneho šľachtenia.
• odolnosť voči rôznym podmienkam – gupky dokážu prežiť aj v slabo slanej vode, čo im umožnilo rozšíriť sa do rôznych častí sveta.
• vplyv na vedu – tieto rybky sa často využívajú v genetických výskumoch, pretože majú krátky životný cyklus a rýchlo sa rozmnožujú.
• úloha v ekosystéme – okrem regulácie populácie komárov zohrávajú gupky významnú úlohu aj v udržiavaní ekologickej rovnováhy v niektorých sladkovodných biotopoch.

Najčastejšie problémy pri chove

Hoci sú gupky odolné, môžu trpieť rôznymi ochoreniami, najmä ak sú vystavené nevhodným podmienkam. Medzi najčastejšie problémy patrí plesňové ochorenie, bakteriálne infekcie a parazitárne napadnutie. Jedným z najčastejších ochorení je ichtyoftirióza, známa aj ako „krupička“, ktorá sa prejavuje bielymi bodkami na tele ryby.

Aby ste predišli zdravotným problémom, je dôležité pravidelne kontrolovať kvalitu vody, vyhýbať sa prekrmovaniu a zabezpečiť primeranú filtráciu a prevzdušnenie akvária.

Gupky sú vďaka svojej nenáročnosti a nádherným farbám skvelým doplnkom do každého akvária. Ich aktívne správanie, rýchle rozmnožovanie a spoločenskosť z nich robia fascinujúce ryby, ktoré prinášajú život a dynamiku do vodného prostredia. Správna starostlivosť a vyvážená strava im zabezpečia dlhý a zdravý život.

Fotografia: © bigstockphoto

Článok Gupky – aktívne a nenáročné živorodky spestria každé akvárium je zobrazený ako prvý na CHOV.sk.

Historie a výskyt

Pôvodne pochádza z juhovýchodnej Ázie, konkrétne z oblastí Afganistanu, Pakistanu, Indie a Iránu. Tento gekón preferuje polosuché a suché stepné oblasti, kde sa vyskytuje na piesčitých a kamenistých terénoch. Počas dlhých tisícročí sa vyvinul v prostredí s teplým podnebím a extrémnymi teplotnými výkyvmi, ktoré mu umožnili prispôsobiť sa aj rôznym podmienkam v teráriu.

Gekončík nočný bol prvýkrát popísaný v roku 1827 britským zoológom Johnom Edwardom Grayom. V súčasnosti je známy aj rôznymi farebnými mutáciami, ktoré vznikli v zajatí a sú obľúbené medzi chovateľmi.

Vzhľad a charakteristika

Tento gekón dosahuje veľkosť od 20 do 30 cm a váži medzi 50 až 80 g. Jeho telo je valcovité, zavalité a mierne sploštené. Farba pokožky je spravidla svetlá, hnedasto-béžová, s čiernymi škvrnami, čo je charakteristické pre druh. Tieto škvrny sa môžu líšiť v závislosti od konkrétnej farebnej mutácie, ktorú gekončík nočný v teráriu získa.

Na rozdiel od mnohých iných gekónov má Eublepharis macularius očné viečka, ktoré si vie sám zavrieť, čo je jedným z jeho najvýraznejších znakov. Oči bývajú žltohnedé až zlaté a sú veľmi veľké v pomere k jeho hlave. Tieto oči sú prispôsobené na nočné aktivity, keďže gekončík nočný je prevažne nočný tvor. Okrem toho má krátky, guľatý a článkovaný chvost, ktorý mu pomáha pri koordinácii pohybu.

Povaha a správanie

Gekončík nočný je známy svojou pokojnou povahou, čo ho robí ideálnym spoločníkom aj pre začínajúcich teraristov. Je to aktívny tvor predovšetkým v noci, počas dňa sa skrýva vo svojich úkrytoch. Akonáhle sa zotmie, alebo svetlo v teráriu zhasne, vychádza zo svojho úkrytu, aby hľadal potravu. Je to samotársky tvor, ale ak je chovaný s inými gekónmi rovnakého druhu, samci si navzájom môžu byť teritoriálni, čo môže viesť k konfliktom.

Gekončík nočný je veľmi prispôsobivý a rýchlo si zvykne na svoju novú domácnosť, dokonca si vytvára puto so svojimi chovateľmi. Svojou zvedavosťou a krotkosťou si rýchlo získava srdcia milovníkov plazov.

Chov a starostlivosť

Chov gekončíka nočného nie je náročný, avšak je dôležité zabezpečiť mu správne podmienky. Optimálna teplota v teráriu by mala byť medzi 28 až 35 °C počas dňa a okolo 20 °C v noci. Tento plaz preferuje suchšie prostredie s vlhkosťou vzduchu medzi 40 a 50 % počas dňa a vyššou vlhkosťou 50 až 70 % v noci. Dôležité je, aby terárium malo dostatočné úkryty a miesta na lezenie, ktoré simulujú prírodné prostredie.

Pre pohodlie a zdravie gekončíka nočného je ideálnym substrátom ílovito-piesková zmes, ktorá umožňuje vyhrabávanie úkrytov. V teráriu by nemali chýbať ani vlhké boxy, ktoré sa využívajú na kladenie vajíčok a ako ďalší úkryt.

Strava a výživa

Strava gekončíka nočného pozostáva predovšetkým z hmyzu. Jeho obľúbenou potravou sú cvrčky, šváby, kobylky a svrčky. Dospelí jedinci by mali byť kŕmení dvakrát až trikrát týždenne, pričom je dôležité dopĺňať stravu o vitamíny a minerály, ktoré sú nevyhnutné pre ich zdravie. Hmyz by mal byť obohatený o práškové vitamíny a minerály, ktoré sa naň rozprašujú pred kŕmením. Gekončík nočný si potravu rád chytá sám, čo je ďalší dôvod, prečo je tento plaz veľmi zábavným spoločníkom.

Zimný pokoj

Na rozdiel od iných druhov plazov, gekončík nočný nevyžaduje zimný spánok v pravom slova zmysle, ale môže prejsť obdobím zimného pokoja. V tomto čase sa jeho metabolizmus spomalí a jeho aktivita klesne. Aby sa zvieratám umožnil tento prirodzený cyklus, odporúča sa postupne znižovať teplotu v teráriu a obmedziť osvetlenie, pričom je dôležité nechať im prístup k vode.

Gekončík nočný je ideálnym domácim miláčikom pre všetkých, ktorí hľadajú nenáročného, ale fascinujúceho plaza, ktorý si užije nielen svoju samotu, ale aj spoločnosť. Vďaka svojej vytrvalosti a schopnosti prispôsobiť sa rôznym podmienkam je ideálnym kandidátom pre chov v teráriu. So správnym prístupom a starostlivosťou môže tento gekón žiť šťastný a zdravý život, ktorý trvá až 20 rokov, a pri tom sa stal skutočným kamarátom v teráriu.

Fotografia: © bigstockphoto

Článok Gekončík nočný – ideálny jašter pre začínajúcich chovateľov je zobrazený ako prvý na CHOV.sk.

Vzhľad a rozmanitosť farieb

Trpasličie krevety, ktoré pochádzajú z Ázie, sú známe svojou širokou paletou farieb, ktoré môžu zahŕňať varianty ako White Pearl, Green Jade, Chocolate, Red Cherry, Yellow, Bloody Mary a mnoho ďalších. Tieto farebné varianty sú dôvodom, prečo sa Neocaridina stali obľúbenými medzi akvaristami – nielenže ozdobia vaše akvárium, ale aj vďaka svojej nenáročnosti sú ideálne pre tých, ktorí sa chystajú začať s chovom kreviet.

Krevety Neocaridina dorastajú do maximálnej veľkosti 3 cm a môžu sa dožiť približne 2 rokov. Ich správanie je pokojné a neagresívne, čo ich robí ideálnymi spoločníkmi do akvárií s inými malými rybami a bezproblémovými druhmi.

Podmienky v akváriu: napodobnite ich prirodzené prostredie

Ak chcete svojim krevetám poskytnúť optimálne podmienky, je dôležité sa zamyslieť nad tým, ako čo najvernejšie napodobniť ich prirodzené prostredie. V prírode tieto krevety žijú v potokoch a rybníkoch, kde sa pohybujú medzi zarastenými rastlinami a skalnatým substrátom. Preto by malo byť vaše akvárium plné rastlín, machu, dreva a koreňov, ktoré poskytnú krevetám nielen krásny vzhľad, ale aj úkryty, ktoré potrebujú na ochranu pred stresom a predátormi.

Veľmi dôležité je zahrnúť Java Moss, teda mach, ktorý tvorí ideálne úkryty a pomáha pri rozmnožovaní. Krevety sa radi schovávajú, a preto hustá vegetácia a substrát bohatý na mikroorganizmy im poskytuje pocit bezpečia, čo tiež prispieva k ich žiarivej farbe.

Ideálna teplota vody pre Neocaridiny je medzi 18 – 30 °C a pH by malo byť v rozsahu 5 – 8. Akvárium nemusí byť veľmi veľké, pre pár kreviet postačuje nádrž s objemom 12 litrov, ale čím väčšia nádrž, tým viac sa krevety budú cítiť pohodlne.

Kŕmenie: strava pre vaše krevety

Krevety sú vo svojom prirodzenom prostredí známe ako „čistiace prostriedky”, pretože konzumujú riasy, zvyšky organického materiálu a detrit. V akváriu sú rovnako užitočné, pretože pomáhajú udržiavať čistotu prostredia. Na kŕmenie sú k dispozícii aj špeciálne krmivá pre krevety, obsahujúce všetky potrebné zložky, ale netreba zabudnúť ani na sušenú žihľavu.

Krevety sú malé a nepotrebujú veľa potravy, preto sa vyhnite prekrmovaniu, ktoré by mohlo viesť k znečisteniu vody. Okrem toho môžete k ich strave pridať mrazené potraviny alebo zeleninu ako je mrkva, brokolica alebo špenát.

Chov v spoločnom akváriu: ktoré ryby sú najvhodnejšie?

Krevetky sú vhodné aj na chov v spoločných akváriách, ak sú prítomné neagresívne ryby. Ideálnymi spoločníkmi pre tieto krevety sú malé a pokojné ryby, ako je Trigonostigma heteromorpha (Razbora klinoškvrnná), Poecilia wingei (Endler), alebo rôzne druhy slimákov a Ancistrus. Väčšie ryby, ako napríklad cichlidy alebo iné dravé druhy, môžu krevety považovať za korisť a chov krevetiek vám zlikvidujú v pomerne krátkej dobe.

Je dôležité, aby akvárium malo dostatok úkrytov, kde sa krevety môžu skryť pred predátormi. Ak im poskytujete bezpečné prostredie, budú sa cítiť pohodlne a prosperovať.

Zaujímavosti o trpasličích krevetách Neocaridina

• farebná rozmanitosť – Neocaridina krevety majú širokú paletu farieb, čo ich robí veľmi atraktívnymi a ideálnymi do akvárií, kde hrajú rolu nielen ako užitoční čističi, ale aj ako dekoratívne prvky.
• žiarivá farba – krevety sa cítia bezpečnejšie, keď sú v akváriu s hustou vegetáciou a štrbinami, a ich farby sa stávajú jasnejšími, keď sú v prostredí, ktoré im poskytuje úkryt a pokoj.
• reprodukcia – Neocaridina sú známe svojou schopnosťou rýchlo sa množiť, ak majú vhodné podmienky. Samice nosia oplodnené vajíčka pod bruškom a vďaka tomu sa mladé krevety vyliahnu ako malé, samostatné jedince, ktoré rýchlo začnú prehľadávať akvárium za potravou.

Dôvody, prečo chovať krevety

Chov trpasličích kreviet prináša množstvo výhod a je skvelým spôsobom, ako obohatiť vaše akvárium:

1. prírodný čistič – krevety sú skvelé na udržiavanie čistoty v akváriu, pretože konzumujú zvyšky potravy a organický odpad.
2. znížená starostlivosť – tieto krevety sú nenáročné a prispôsobivé, čo znamená, že sú vhodné aj pre začínajúcich akvaristov.
3. dekoratívna hodnota – farby a správanie kreviet pridávajú akváriu dynamiku a krásu, čím sa stávajú pútavými obyvateľmi.
4. zaujímavý životný cyklus – pozorovanie ich každodenného správania, ako aj procesu rozmnožovania, je fascinujúcim zážitkom pre každého akvaristu.
5. podpora biodiverzity – krevety prispievajú k biodiverzite v akváriu a zlepšujú rovnováhu medzi rôznymi druhmi.

Chov kreviet Neocaridina vám umožní zažiť niečo nové a zaujímavé v akvaristike, pričom tieto malé tvory vám budú nielen ozdobou, ale aj neoceniteľnými pomocníkmi pri udržiavaní čistoty v akváriu.

Fotografia: © bigstockphoto

Článok Trpasličie krevety – nenároční pomocníci v akváriu je zobrazený ako prvý na CHOV.sk.

Vzhľad a veľkosť

Agama kočinčinská je veľký jašter, ktorý v dospelosti dosahuje dĺžku až 80 až 90 cm, pričom väčšinu tejto dĺžky tvorí jej chvost. Hlava a trup spoločne merajú približne 20 – 25 cm, pričom samce sú väčšie a ťažšie než samice. Samce môžu vážiť až 600 gramov, zatiaľ čo samice okolo 350 gramov. Tento plaz sa vyznačuje silnými končatinami s ostrými pazúrmi, ktoré sú nevyhnutné na udržanie stability a lezenie po stromoch. Dlhý chvost poskytuje ďalšiu oporu pri pohybe.

Jej farba je prevažne zelená, pričom u mladých agám je tento odtieň tmavší, kým u dospelých jedincov prechádza do svetlozelených tónov. Chvost má zaujímavú dvojfarebnú kombináciu, zvyčajne v odtieňoch zelenej a hnedej alebo zelenej a čiernej. Na chrbte sú jemné hroty, ktoré sú však kratšie než u leguánov.

Terárium a chov

Agama kočinčinská pochádza z tropických lesov juhovýchodnej Ázie, čo znamená, že potrebuje dostatočne priestranné a vlhké prostredie. Keďže dospelé agamy dosahujú veľkosti až 90 cm, je nevyhnutné, aby ich terárium malo minimálne rozmery 100 x 80 x 80 cm pre jednu agamu. Pri chove viacerých jedincov, ideálne 1 samec a 2 samice, by malo byť terárium väčšie, ideálne minimálne 150 cm na dĺžku.

V teráriu nesmie chýbať nádrž s čistou, filtrovanou vodou, ktorá by mala byť pravidelne menená. Voda v nádrži by mala byť vyhrievaná a agamy si môžu oddýchnuť na konároch, ktoré sa nachádzajú nad vodnou plochou. Prítomnosť konárov, kameňov a vetví je veľmi dôležitá, pretože agama je stromový druh a potrebuje priestor na lezenie a vylihovanie. Na podlahu terária môžete použiť kôru alebo tvrdú podlahu, ktorá nie je poškodená pazúrmi.

Rovnakú dôležitosť ako samotná nádrž má aj vlhkosť vzduchu. Tá by mala byť na úrovni 80 – 90 %, čo podporíte pravidelným rosením terária. Teplota by cez deň mala byť 25 – 35 °C, v noci sa môže znížiť na 20 – 25 °C. V najteplejšej časti terária by mala teplota dosahovať 35 °C, aby sa agame zabezpečila optimálna pohoda.

Pre zabezpečenie zdravia je tiež nevyhnutné zabezpečiť kvalitné osvetlenie s UVB a UVA žiarovkami. UVB svetlo je dôležité na syntézu vitamínu D3, ktorý je nevyhnutný pre správny metabolizmus vápnika.

Strava

V prírode sa agama kočinčinská živí prevažne hmyzom a malými rybami. Rovnako ako iné hmyzožravce, aj tento druh si občas pochutná na mäkkom ovocí a listoch. V zajatí jej môžete podávať cvrčky, dážďovky, múčne červy, šváby, saranče, slimáky a dokonca aj mláďatá potkanov alebo myší. Veľkosť potravy by mala byť prispôsobená veľkosti agamy.

Mláďatá by mali byť kŕmené každý deň alebo každý druhý deň, zatiaľ čo dospelé jedince stačí kŕmiť každý 2-3 dni. Okrem hmyzu je vhodné občas pridať do stravy aj mäkké ovocie, ako je mango alebo banán, a strúhanú mrkvu. Strava by mala byť obohatená o vápnik a vitamín D3, ktoré sú nevyhnutné pre zdravé kosti. Na doplnenie vápnika môžete agame do terária umiestniť sépiovú kosť.

Starostlivosť a zdravie

Aj keď agama kočinčinská môže byť pomerne temperamentná, s dostatočnou trpezlivosťou sa dá zvyknúť na ľudský kontakt. Je dôležité začať s kontaktom už u mláďat, ale dospelé agamy si zvykajú na dotyk pomalšie, po niekoľkých dňoch aklimatizácie. Tieto jaštery si časom môžu zvyknúť na kŕmenie z ruky, ale nie sú príliš prítulné. Mláďatá bývajú zvyčajne zvedavejšie, ale aj ony si časom zvykajú na dotyk a kontakt.

Ak sa rozhodnete pre chov viacerých agám, je dôležité mať na pamäti, že ide o teritoriálne zvieratá. Preto je ideálne chovať v jednom teráriu jedného samca a dve samice. Dvoch samcov by ste v jednom priestore držať nemali, pretože medzi nimi môže dôjsť k agresívnym súbojom. Samce sú väčšie, majú výraznejšie femorálne póry a odlišný tvar hlavy, zatiaľ čo samice sú menšie a menej výrazné v zafarbení.

Agamy kočinčinské pohlavne dozrievajú vo veku 18 – 24 mesiacov. Gravidita u samičiek trvá 2 – 3 mesiace a samička kladie 6 – 15 vajec. Pre úspešný odchov je potrebné zabezpečiť kladiaci substrát s vlhkou, vyhriatou pôdou (28 °C). Vajcia sa následne prenášajú do inkubátora, kde sa vyklujú za 55 – 85 dní.

Časté problémy a tipy

Agama kočinčinská môže reagovať impulzívne, ak sa cíti ohrozená, a preto je dôležité venovať pozornosť jej aklimatizácii v novom prostredí. Pri chove v teráriu sa môže stať, že agama začne narážať do skla. Tento problém vzniká, pretože sa vidí v skle ako v zrkadle a bráni si tak svoje teritórium. Aby ste tomu predišli, sklo môžete zmatniť alebo zakryť, aby sa zabránilo zraneniam.

Vzhľadom na veľké množstvo osvetlenia, ktoré potrebuje, je tiež dôležité zabezpečiť správnu starostlivosť o jej zdravie, najmä prevenciu metabolických ochorení kostí, ktoré sú časté u plazov, ktorí nemajú dostatok UVB svetla alebo vápnika. Ak sa vaša agama stane letargickou, zníži svoju chuť do jedla, alebo má problémy s trávením, môže to byť znak infekcie alebo parazita, a mali by ste sa obrátiť na veterinára. U samičiek sa môže vyskytnúť problém s ukladaním vajíčok (dystokia), čo si vyžaduje okamžitú lekársku pomoc.

Chov agamy kočinčinskej je náročný, ale s správnou starostlivosťou sa môže stať fascinujúcim a dlhoročným spoločníkom. Tieto zvieratá sú vhodné pre skúsených chovateľov, ktorí sú pripravení poskytnúť im podmienky, ktoré zodpovedajú ich prirodzeným potrebám. Pri dodržiavaní správnych podmienok a starostlivosti sa agama kočinčinská môže dožiť až 10 – 15 rokov, čo z nej robí záväzok na dlhú dobu.

Fotografia: © bigstockphoto

Článok Agama kočinčinská (Physignathus cocincinus) – chov, vzhľad, starostlivosť a strava je zobrazený ako prvý na CHOV.sk.

Kde ho nájdeme?

Axolotli sú pôvodom z Mexika, konkrétne z jazier Xochimilco a Chalco, ktoré sa nachádzajú v okolí hlavného mesta Mexico City. Tieto jazerá sú však dnes silne znečistené, čo ohrozuje existenciu axolotlov v prírode. Našťastie, tieto zvieratá sa aj dnes dajú nájsť v niektorých chovoch a akváriách po celom svete, kde sa stali obľúbenými domácimi miláčikmi.

Zaujímavý vzhľad

Axolotl je známy svojím nezvyčajným vzhľadom, ktorý by sa dal popísať ako kombinácia ryby a jaštera. Má ploché telo s neobvykle veľkými žiabrami, ktoré sa vyčnievajú z jeho hlavy a pripomínajú jemné pery. Tieto žiabre majú ružovkastý odtieň a sú pokryté jemnými vláknami, ktoré majú na starosti dýchanie. Aj keď sú jeho oči tmavé, axolotl je slepý, pretože žije v temných, bahnitých vodách, kde nie je potrebný zrak.

Charakteristickým rysom je aj schopnosť meniť svoju farbu, ktorá môže byť rôzna – od svetloružovej až po tmavohnedú alebo takmer čiernu, v závislosti od podmienok, v ktorých žije.

Unikátna regenerácia

Jednou z najúžasnejších schopností axolotla je jeho schopnosť regenerácie. Tento obojživelník je schopný úplne obnoviť nielen končatiny, ale aj časti srdca, časti mozgu či dokonca miechu. Táto schopnosť ho robí predmetom intenzívneho výskumu, keďže vedci sa snažia zistiť, ako presne táto regenerácia funguje a či by sa mohla využiť aj u ľudí.

Aj keď nie všetky tkanivá dokáže axolotl obnoviť, schopnosť regenerovať veľkú časť tela ho robí jedným z najzaujímavejších živočíchov na svete. Tieto zázračné schopnosti sú predmetom mnohých vedeckých štúdií, ktoré môžu v budúcnosti priniesť nové informácie o regenerácii u ľudí.

Chov v zajatí

Chov axolotla v zajatí sa stal veľmi populárnym a tento tvor je často chovaný ako exotický domáci miláčik. Napriek tomu, že sú pomerne nenároční na starostlivosť, je dôležité zabezpečiť im správne podmienky pre život, aby sa im darilo a aby sa predchádzalo rôznym zdravotným problémom.

Podmienky chovu v zajatí:

1. Akvárium a voda: axolotl potrebuje dostatočne veľké akvárium, ktoré by malo mať minimálne 40 litrov na jedného jedinca. Dôležité je zabezpečiť kvalitnú filtráciu vody, pretože axolotli sú citliví na znečistenie. Voda by mala byť čistá, s teplotou medzi 16 °C a 18 °C. Vyššie teploty môžu axolotla stresovať a spôsobiť mu zdravotné problémy.
2. Dno akvária: Dno akvária by malo byť pokryté jemným pieskom alebo hladkými kamienkami, aby sa predišlo zraneniam, keďže axolotli často prehĺtajú substrát. Pri použití štrku je riziko, že si axolotl môže potrhať tráviaci trakt.
3. Osvetlenie a rastliny: Akvárium by malo byť umiestnené na mieste, kde nebude vystavené priamemu slnečnému svetlu, pretože to môže zhoršiť kvalitu vody. Nezabudnite na rastliny v akváriu, ktoré poskytujú axolotlom úkryt a pomáhajú udržiavať prirodzené prostredie.
4. Krmivo: axolotli sú mäsožravci a ich strava by mala byť zameraná na čerstvé alebo mrazené potraviny, ako sú červy, krevety, ryby alebo kvalitné granule pre ryby. Je dôležité, aby bola strava vyvážená a bohatá na živiny, ktoré podporujú zdravie axolotla.

Rozmnožovanie axolotla

Reprodukcia axolotlov v zajatí nie je príliš zložitá, ak sú splnené správne podmienky. V prírode sa rozmnožujú najmä v jarných mesiacoch, avšak v zajatí môžu naklásť vajíčka aj počas celého roka, ak sú podmienky vhodné.

Samice a samci axolotla: axolotli sú sexuálne dimorfní, čo znamená, že medzi samcami a samicami existujú určité rozdiely. Samice sú zvyčajne väčšie a plnšie ako samci. Pri rozmnožovaní samci predvádzajú „tancovanie“ alebo špeciálne pohyby, ktoré majú za cieľ prilákať samicu.

Vývoj vajíčok: samica môže položiť až 1000 vajíčok, ktoré sú následne oplodnené samcom. Vajcia sa kladú na rastliny alebo na iné objekty v akváriu. Po niekoľkých dňoch sa z nich vyliahnu larvy, ktoré sú úplne nezávislé na starostlivosti rodičov.

Vývoj a starostlivosť o larvy: larvy axolotlov sa vyvíjajú v akváriu a postupne prechádzajú do dospelého štádia. Po vyliahnutí sú larvy schopné samostatne loviť a kŕmiť sa malými vodnými živočíchmi. V prípade chovu v zajatí je potrebné zabezpečiť vhodné podmienky na ich rast, ako aj správnu stravu a čistotu vody.

Ohrozenie a ochrana axolotla

V prírode sa axolotl nachádza len v niekoľkých lokalitách Mexika, kde je veľmi ohrozený. Hlavnými faktormi, ktoré prispievajú k jeho úbytku, sú znečistenie vody, invázne druhy, ako sú ryby, ktoré sa živia jeho vajíčkami, a úbytok prirodzeného prostredia. Z tohto dôvodu je axolotl dnes považovaný za ohrozený druh a ochranári sa snažia zabezpečiť jeho prežitie.

V chovoch a akváriách sa však axolotli tešia veľkej obľube, pričom ich starostlivosť nie je veľmi náročná. Dôležité je zabezpečiť im dostatočný priestor, čistú vodu a správnu teplotu, aby sa im darilo.

Fascinácia axolotlom

Axolotl je jedným z tých živočíchov, ktorý dokáže zaujať a fascinovať ľudí rôznymi spôsobmi. Okrem svojej neobyčajnej schopnosti regenerovať sa a zvláštnych fyzických vlastností si získal aj srdcia milovníkov prírody a vedeckých pracovníkov po celom svete. Jeho výskum môže viesť k novým technológiám v medicíne, najmä v oblasti regenerácie tkanív a možno nám pomôže pochopiť, ako môžeme v budúcnosti liečiť rôzne zranenia a ochorenia.

Ak sa rozhodnete pre chov axolotla, pripravte sa na to, že sa stane nielen zaujímavým domácim miláčikom, ale aj inšpiratívnym príkladom toho, aké zázraky dokáže príroda. Axolotl nám ukazuje, že nie všetky zázraky sú len mýtmi a obdivuhodné schopnosti môžu byť skryté aj v tých najneobyčajnejších tvoroch.

Fotografia: © bigstockphoto

Článok Axolotl mexický – čo potrebuje pri chove v zajatí? je zobrazený ako prvý na CHOV.sk.

Základné informácie o bojovnici pestrej

• Slovenský názov: Bojovnica pestrá
• Vedecký názov: Betta splendens
• Pôvod: Kambodža, Thajsko, Laos, Vietnam
• Veľkosť v dospelosti: 7 cm
• Dĺžka života: 2 až 3 roky
• Potrava: najlepšie je živá potrava, doplnená o krmivá živočíšneho pôvodu
• Chovanie: samci sú teritoriálni a agresívni voči iným samcom
• Kŕmenie: 1 – 2 krát denne, s jedným dňom kŕmnej pauzy

Akvarijné prostredie pre bojovnicu

Bojovnica je schopná prežiť aj v menších nádobách, ale odporúča sa jej akvárium s objemom minimálne 20 litrov. V prírode žije v rozľahlých, teplých vodách, takže voda v akváriu musí mať teplotu medzi 24 – 27 °C. Chov bojovnice v menších nádobách alebo v nevhodných podmienkach môže viesť k stresu a chorobám.

Akvárium pre bojovnicu by malo mať:

• kryt na vrchu: bojovnice sú známe svojou schopnosťou skákať, preto je dôležité zabezpečiť akvárium so špeciálnym krytom.
• ohrievač a filter: kým bojovnice potrebujú pomerne pokojné vody, filter a ohrievač sú nevyhnutné na udržanie optimálnych podmienok. Filter by mal byť tichý, aby nevyrušoval rybu, ktorá má rada pokojné prostredie.
• živé rastliny: poskytujú nielen estetický vzhľad, ale aj úkryt, ktorý bojovnice potrebujú. S rastlinami tiež zlepšujete kvalitu vody.

Starostlivosť o vodu

Bojovnice sa vyžadujú na teplú a mäkkú vodu s pH medzi 6,7 a 7,4. Pre správne chovanie a zdravie bojovnice je kľúčová pravidelná výmena vody: raz týždenne vymeniť štvrtinu vody, a raz za mesiac vymeniť celú vodu. Voda musí byť zbavená chlóru a ťažkých kovov, preto sa odporúča použiť prípravky na úpravu vody.

Kŕmenie bojovnice

Bojovnice sú v prírode predovšetkým hmyzožravé, takže v akváriu je ideálne podávať im živú stravu, ako sú drobní hmyzí larvy. Ak nemáte prístup k živým potravinám, môžete ich kŕmiť vločkami alebo mrazeným krmivom s vysokým obsahom bielkovín. Kŕmenie by malo byť 1 – 2 krát denne s jedným dňom bez kŕmenia, aby sa podnietil tráviaci systém.

Rozmnožovanie bojovnice

Rozmnožovanie bojovnice je fascinujúci proces. Samci vytvárajú penové hniezdo, do ktorého samičky kladú vajíčka. Po oplodnení samcom samička prevezme starostlivosť o ikry. Tieto ryby majú veľmi krátku dobu života, približne 2 až 3 roky, pričom najlepšie sa rozmnožujú do jedného roka. V akváriu by mal byť zabezpečený priestor na vytvorenie hniezda, a počas tohto obdobia by sa samci mali oddeliť od samičiek, pretože môžu byť voči nim agresívni.

Kompatibilita s inými rybami

Bojovnice sú známe svojimi silnými teritoriálnymi inštinktmi, najmä samci, ktorí sú veľmi agresívni voči iným samcom. V akváriu je preto lepšie chovať jedného samca s viacerými samičkami. S inými druhmi rýb môžu bojovnice žiť bez problémov, ale musíte byť opatrní pri výbere druhov, ktoré nie sú príliš malé ani agresívne.

Niektoré vhodné ryby na spoločný chov:

• gupky
• pancierníčky
• neónky
• mečúne mexické

Aklimatizácia novej bojovnice

Pri príchode novej bojovnice domov je dôležité správne ju aklimatizovať. Znížte stres tým, že vypnete svetlo a pomaly vložíte vrecko s bojovnicou do akvária. Nechajte rybu v akváriu 20 minút, aby sa prispôsobila teplote vody, a až potom ju vypustite.

Choroby bojovnice

Ako všetky akvarijné ryby, aj bojovnice môžu ochorieť. Bežnými problémami sú rôzne bakteriálne infekcie a parazity. Pre prevenciu je dôležité udržiavať čistotu akvária a pravidelne meniť vodu. V prípade ochorení môžu pomôcť akvarijné lieky a soľ na liečbu infekcií.

Bojovnice sú úžasné ryby, ktoré si zaslúžia špeciálnu starostlivosť. Ak im poskytnete optimálne podmienky, odmenia vás svojimi živými farbami a zaujímavým správaním, ktoré budú fascinovať vás aj pozorovateľov vášho akvária.

Fotografia: © bigstockphoto

Článok Bojovnica pestrá: ako sa správne postarať o túto nádhernú akvarijnú rybu je zobrazený ako prvý na CHOV.sk.

Aj keď podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia SR č. 47/2013 ho radíme do zoznamu druhov, na ktoré netreba viesť evidenciu a nepodliehajú registrácii, na základe vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR č. 143/2012 ho radíme medzi nebezpečné živočíchy. Podlieha tak povinnosti zaevidovať sa v mieste príslušnej Regionálnej veterinárnej a potravinovej správe. Zo skúseností však viem, že túto povinnosť si plní len veľmi malé percento chovateľov. Drvivá väčšina to považuje za zbytočnú byrokratickú záťaž. Je však na rozhodnutí každého z chovateľov, ktorou cestou sa chce vybrať.

Charakteristika

Leguány zelené (Iguana iguana) sú mohutné, silné a veľmi inteligentné jaštery (Sauria) s dennou aktivitou. V zajatí dokážu rozoznať svojho majiteľa, sú spoločenské a veľmi zvedavé. Dospelý samec môže dorásť do dĺžky aj viac ako 2 metrov, pričom dve tretiny tejto dĺžky tvorí chvost.  Pri tejto dĺžke samce dosahujú hmotnosť vyše 10 kg. Pri takýchto parametroch v čase ruje dokáže byť pre človeka nebezpečným zvieraťom aj inak kľudný jedinec. Ja osobne som takýto veľký exemplár presahujúci 2 metre videl len pár krát. Jedná sa totiž o veľmi ojedinelé prípady.

V priemere dorastajú do 1,5 – 1,8 metra s hmotnosťou okolo 5 – 7 kg. Samce sú väčšie, teritoriálnejšie. V zajatí preto neodporúčam chovať skupinu viac samcov a samíc pohromade, môže to mať veľmi negatívne dôsledky. Pokiaľ by sa chovala len skupina samcov, môže sa stať, že niektoré samce budú submisívnejšie a môžu sa navonok prejavovať ako samice. Takéto správanie je známe aj z pozorovaní tohto druhu vo voľnej prírode. Medzi ostatnými samcami v skupine zase môže dochádzať k zápasom a nepríjemným zraneniam. Samice sú o niečo menšie, častokrát kľudnejšej povahy. Samice majú viac zavalité telo v porovnaní so samcami. V skupine viac samíc si vytvárajú hierarchiu a taktiež môže dôjsť k zraneniam, málokedy však až tak závažného charakteru ako pri samcoch. Samce majú  výraznejšiu, masívnejšiu hlavu s výrazným vakom v hrdla a väčší lalok, výrazné stehenné póry. Pri koreni chvosta sú u dospelých samcov viditeľné hemipenisové kapsy, v ktorých majú uložený párový pohlavný orgán. Samce môžu mať na chrbte výrazne väčšie ostne.  Mäsitý jazyk majú uspôsobený k príjmu potravy. Chvost majú dlhý a silný, v čase nebezpečenstva ho používajú na obranu. Mohutné silné končatiny zakončené ostrými pazúrmi im slúžia k dobrému lozeniu po korunách stromov. Leguány sa pri dobrých podmienkach môžu v zajatí dožiť aj 30 rokov.

Výskyt

Leguány zelené môžeme vo voľnej prírode vidieť v tropických oblastiach strednej a južnej Ameriky. Ako nepôvodný druh sa dnes vyskytuje na Floride.

Chov

Chov leguána zeleného je náročný na priestor. Ide o veľké zviera, ktoré žije v korunách stromov. Preto by sa tomu mali prispôsobovať aj podmienky v zajatí. Najväčšiu chybu chovatelia robia pri výbere priestoru. Často krát sa chová v malých nevyhovujúcich priestoroch. Pre dospelého leguána treba terárium orientované na výšku o rozmeroch aspoň 2 metre výška x 1,5 metra šírka x 1,5 m hĺbka. Ideálne je, aby terárium tak povediac rástlo s leguánom. Nie je vhodné umiestniť mláďa hneď do veľkého priestoru. Mláďatá sú častokrát potom stresované a dlho sa aklimatizujú. Terárium musí byť členité, s viacerými možnými výhrevnými bodmi. Lokálna teplota výhrevu by mala cez deň dosahovať aj vyše 35 st. C. Teplotu v priestore sa potom snažíme držať na úrovni 25 – 30 st. C. s nočným poklesom na 22 st. C. Terárium musí byť vybavené zdrojom s UV A a UV B pre správny vývin zvierat. Leguáni sú dobrí plavci a radi sa okúpu a ochladia vo vodnej nádrži, kúpanie pomáha aj pri vyprázdňovaní a hydratácii. Rosenie zabezpečujeme denne.

Do terária osadíme pevné konáre na šplhanie. Ďalej umelé rastliny, z ktorých zvyknú olizovať rosu. Pri mláďatách je vhodné umiestniť do terária aj viac úkrytov. Pokiaľ chováme skupinu so samcom a samicami, musíme mať okrem dostatočne veľkej chovnej ubikácie, v zálohe aj rezervné teráriá pre potreby oddelenia zvieraťa. V čase ruje bývajú samci, ale aj samice medzi sebou agresívne a môžu si spôsobiť nepríjemné poranenia. Niektorí chovatelia v letných mesiacoch využívajú externý klietkový chov. Vonkajšiu ubikáciu je vhodné skonštruovať pomocou kombinácie materiálu – drevo a pevné pletivo. Ideálne spraviť externé terárium z polovice drevené, pre prípad potreby tieňa v extrémne horúcich dňoch a druhá polovica pletivová časť pre využívanie prirodzeného slnečného žiarenia a tepla. Klietka musí byť dostatočné pevná a vnútri obohatená o silné konáre a umelé rastliny. Na dno je vhodné umiestniť nádrž s vodou. Chovatelia, ktorí nemajú možnosť zabezpečiť externý výbeh, môžu chodiť s leguánom na vôdzke. Treba však mať na pamäti, že na takýto spôsob nie je vhodný každý jedinec.

Kŕmenie

Leguán zelený (Iguana iguana) je bylinožravý druh. Pri leguánoch by mala 70-90 % kŕmnej dávky tvoriť buď listová zelenina, alebo rôzne druhy bylín. Ako zdroj zeleného kŕmenia môžeme používať ľadový šalát, rukolu, baby špenát, rímsky šalát, listový šalát, hlávkový šalát, listy púpavy, skorocel, ďatelina, lucerna, čínska kapusta, hlávková kapusta a pod. Zvyšok kŕmnej dávky tvorí sladké ovocie (napr. jablko, hrozno, melón, hrušky, nektarinky, broskyne, marhule, jahody, maliny a pod.), zelenina (mrkva, uhorka, menej paprika, cvikla, rajčiny), kvety rôznych bylín a pod. Súčasťou kŕmnych dávok bývajú aj minerálne prípravky príp. granulované krmivo, ktoré sa pridávajú ako doplnok ku základnej kŕmnej dávke. Pokiaľ predkladáme pestrú a rozmanitú stravu, tak neodporúčam sypať minerály a doplnky výživy pravidelne každý deň, skôr len občas. Niekedy je menej viac.

Rozmnožovanie

Leguány zelené (Iguana iguana) pohlavne dospievajú vo veku 2-3 rokov s dĺžkou tela asi 90 cm. . Pohlavný dimorfizmus je výrazný až zhruba vo veku 2 rokov a od tohto veku sa postupne zvyšuje. Pri mláďatách sa dá pohlavie relatívne presne určiť pomocou sondy. Leguány sú vajcorodé živočíchy. Obdobie párenia sa podobne ako u zvierat vo voľnej prírode vyskytuje od novembra do januára. Gravidita trvá približne 2-3 mesiace. Ako kladisko používame veľký hlboký box so vstupným otvorom, do ktorého sa samica bez akýchkoľvek problémov zmestí.

V prípade autentického napodobenia kladiska z voľnej prírody sa ako vstupný otvor používa napríklad plastová rúrka dlhá aspoň 50 cm. Samica môže naklásť približne 15 až 60 vajec v závislosti od veku, zdravotného a výživného stavu a poradia znášky. Inkubácia trvá v závislosti od teploty 70 – 120 dní. Pri teplote nad 30 st. C je dĺžka inkubácie zvyčajne do 70 dní. Pri rozpätie teplôt inkubácie 28 – 30 st. C. sa dĺžka pohybuje na úrovni 80 – 100 dní. Pri nižších teplotách pod 26,5 st. C sa môže inkubácia natiahnuť až na 120 a viac dní. Z dôvodu nízkej teploty je v tomto prípade relatívne nízka liahnivosť. Mláďatá po vyliahnutí je ideálne chovať v skupinke – ľahší príjem krmiva v skupine, lepšia adaptabilnosť na vonkajšie podnety, menej stresu.

Autor: Kirchner, R., fotografie: © autor a bigstockphoto

Článok Leguán zelený a jeho chov je zobrazený ako prvý na CHOV.sk.

My sme sa však rozhodli, že knižky a ani naše niekoľkoročné vlastné praktické aj odborné skúsenosti s chovom týchto nádherných zvierat nám nestačia a nato aby sme im vedeli ešte lepšie porozumieť a vytvoriť im prirodzenejšie podmienky v zajatí, museli sme sa vybrať presne tam, odkiaľ ich vo veľkom počte „pašovali“ turisti, do voľnej prírody. Počas týchto dní sme získali mnoho nových poznatkov a niektoré z nich Vám chcem aj takýmto spôsobom priblížiť.

V prvý júlový týždeň roku 2017 sme si ja a spoluautorka pozorovaní Soňa Vlčková naplánovali týždňovú expedíciu po stopách východného poddruhu korytnačky zelenkastej – Testudo hermanni boettgeri (Mojsisovics, 1889) v prímorských zalesnených oblastiach severnej Dalmácie. Prvotným cieľom bolo zdokumentovanie prirodzeného prostredia, ako aj samotných zvierat v ňom. Prostredie, v ktorom sa nám podarilo korytnačky nájsť, bolo suché, kamenisté, zarastené rôznymi kríkmi a krovinami, tzv. macchie, čo je všeobecný názov pre typický stredomorský večne zelený ker. Tie, ako sme zistili, slúžili nie len ako úkryt pred predátormi, ale aj ako dôležitý faktor ochrany pred intenzívnym slnečným žiarením a teplom.

V čase našej expedície bolo extrémne sucho a teplo, bez zrážok. V daných lokalitách chýbal prirodzený zdroj pitnej vody, čo preukazuje schopnosť korytnačiek využívať vodu z prijatého čerstvého krmiva, a v druhom rade schopnosť zadržiavať v tele väčšie množstvo vody pre prípad sucha. Získanie čo najväčšieho množstva poznatkov o prirodzenom prostredí nám poskytuje nové možnosti pri chove zvierat v interných priestoroch, ktoré budeme zverejňovať postupne aj v iných článkoch.

Čo sa týka výsledkov našich pozorovaní, tak okrem odpozorovania prostredia, sa nám podarilo v priebehu našej expedície nájsť a zdokumentovať jak samcov, tak samice tohto fascinujúceho druhu. Podľa našich sledovaní sa dá konštatovať, že zvieratá migrujú vždy len určitý čas, čo je prispôsobenie sa aj podmienkam a spolunažívaniu s človekom v ovocných a olivových sadoch, ako aj prispôsobovanie sa klimatickým podmienkam. Tak ako sa nám ťažko prechádzalo od 12-tej do 15-tej po rozpálenom slnku a kameňoch, nechce sa to asi ani korytnačkám, pretože v tomto čase sme nenašli ani jeden kus.

Vo voľnej prírode sme mali možnosť sledovať spôsob života týchto pre nás úžasných zvierat. Videli sme spôsob migrácie, kŕmenie, dorozumievanie sa medzi samcom a samicou, párenie. Taktiež sme mali možnosť vidieť, že samce sú aktívnejšie a ľahšie sa aklimatizovali na stresový faktor vo forme prítomnosti človeka. V podstate si nás ani nevšímali a pokračovali vo svojich potulkách po okolí. Samice naopak v čase našej prítomnosti hneď zaliezli do panciera a čakali čo sa bude diať. Po čase zistili, že nebezpečenstvo nehrozí a pokračovali sa skryť pred teplom do tieňa.

Taktiež sa nám podarilo nájsť nie len dospelé korytnačky, ale našli sme aj hniezdo s dvoma vajciami, presnejšie už prasknuté škrupiny po čerstvo vyliahnutých mláďatách. Zaujímavosťou tohto hniezda bolo umiestnenie, pretože bolo v tesnej blízkosti kamenistej cesty slúžiacej pre potreby domácich poľnohospodárov starajúcich sa o olivový sad. Toto poznanie nás posúva ďalej s dobrým pocitom, že sa tento ohrozený druh stále vo voľnej prírode rozmnožuje a obnovuje svoju populáciu.

Autori: Kirchner, R. – Vlčková, S., fotografie: © autori a bigstockphoto

Článok Po stopách európskych korytnačiek je zobrazený ako prvý na CHOV.sk.

Avšak v niektorých prípadoch sa zo slimákov môžu stať nežiadúci obyvatelia akvária. Viacero druhov slimákov, predovšetkým malé druhy ako sú napr. kotúľky, sa do akvárií často dostane neúmyselne a najväčším problémom je, že tieto slimáky sa dokážu výrazne premnožiť. Začnú sa vymykať kontrole a vyslovene zamoria celé akvárium. Veľkému množstvu slimákov navyše potom už ako potrava prestanú stačiť len riasy a môžu začať okusovať a poškodzovať aj rastliny. Rozmnožovanie im uľahčuje fakt, že väčšina z nich patrí k hermafroditom. S problémom premnožených slimákov v akváriu sa preto stretáva mnoho akvaristov. Ako sa ich zbaviť? Existuje viacero možností.

Prvý spôsob je, že slimáky z akvária jednoducho mechanicky povyberáte. Vyberať slimáky po jednom je však pomerne pracné a časovo náročné. Pomôcť si môžete tak, že na dno akvária na noc ponoríte misku s potravou, napr. tenkými plátkami šalátu, očistenej mrkvy, alebo inej zeleniny. Slimáky totiž väčšinou žerú hlavne v noci, keď sú v akváriu vypnuté svetlá. Počas noci sa väčšie množstvo slimákov zhromaždí v miske s potravou, ráno stačí misku vybrať a vychytáte tak veľa slimákov v kratšej dobe. Môže sa však stať, že slimáky zožerú všetku potravu v miske a vylezú z nej skôr, než ju nestihnete vybrať. V akvaristických potrebách sa dajú zakúpiť špecializované pasce, ktoré fungujú na podobnom princípe ako obyčajná miska s potravou – slimáky do pasce naláka návnada vo vnútri, ale pasca má navyše aj vstupné obmedzenie, ktoré im zabráni dostať sa z nej von. Problém je, že aj keď ráno niekoľko desiatok slimákov vyzbierate, v niektorých prípadoch ich do večera v akváriu opäť rovnaký počet pribudne. Preto celý postup musíte opakovať každý deň a úplne všetkých slimákov sa touto metódou nezbavíte. Pomôže len pri ich redukcii a kontrole. Výhodou je, že tento spôsob je finančne nenáročný a slimáky zredukujete ekologicky nezávadne.

Ďalšou možnosťou je biologický boj – nasadenie prirodzených predátorov, ktoré sa nimi živia. Viaceré druhy rýb dokážu slimáka vykusnúť z ulity. Takéto ryby umožnia zregulovať množstvo slimákov, alebo ich dokonca aj úplne vyhubiť. Na slimákoch si pochutia rajovec dlhoplutvý (Macropodus opercularis), bojovnica pestrá (Betta splendens), alebo niektoré druhy mreniek (Botia), napr. mrenka nádherná (Botia macracantha). Požierajú ich aj guramy (Trichogaster) a skaláre (Pterophyllum), ale tieto ryby pojedajú hlavne zárodky slimákov.

Za jedného z najväčších predátorov pre slimáky v akváriu možno považovať štvorzubca (Tetraodon). Pri tomto druhu ryby však treba dať pozor, jednak je jej chov dosť náročný a navyše je to pomerne neznášanlivá kúsavá ryba nevhodná do väčšiny spoločenských akvárií. Štvorzubce je potrebné chovať samostatne, prípadne len vo veľkých akváriách, v ktorých je k dispozícii množstvo rôznych úkrytov, inak štvorzubec môže na ostatné ryby útočiť a okusovať im plutvy. Aj pre ostatné vyššie zmienené ryby platí, že prv, než ktorúkoľvek z nich umiestnite do akvária, treba zvážiť, či sa hodia k ostatným druhom, ktoré v akváriu chováte. Rajovec a bojovnica môžu byť napríklad mierne agresívne voči menším druhom rýb. Mrenka nie je vhodná pre akvaristov, ktorí chovajú krevetky a ozdobné druhy slimákov, keďže tieto živočíchy patria k jej potrave.

Prirodzeným nepriateľom pre premnožené malé slimáky ako sú kotúľky nemusia byť len ryby, ale aj niektoré druhy väčších ulitníkov, napr. slimáky Clea helena.

Poslednou možnosťou je bojovať so slimákmi pomocou rôznych chemických prípravkov určených na ich ničenie, napr. pomocou manganistanu draselného. Treba si však uvedomiť, že chemické prípravky síce zničia všetky slimáky, ale obsahujú meď, ktorá je nebezpečná aj pre ostatné živočíchy chované v akváriu. V malej koncentrácii ryby nezabije, ale môže vážne poškodiť ich zdravie. Neprospieva hlavne ich vnútornostiam, usádza sa im v pečeni, čím oslabuje ich organizmus, ryby sa stávajú náchylnejšie na ochorenia a dožívajú sa nižšieho veku. Chemické prípravky neškodia len živočíchom, ale zničia aj machy, paprade a niektoré ďalšie druhy rastlín. Použitie chemických prípravkov môže viesť k poškodeniu celej biologickej rovnováhy akvária. Tento spôsob ničenia slimákov neodporúčame, lepšie je zvoliť niektorú z prirodzených metód, ktoré sú ekologicky nezávadné.

Pri zbavovaní sa nežiadúcich slimákov je tiež dôležité uvedomiť si, ako sa slimáky do akvária mohli nechcene dostať, čo napomáha ich premnoženiu a zabrániť, aby sa takéto situácie opakovali. Dávajte pozor pri kúpe nových rastlín, slimáky sa do akvária môžu dostať spolu s nimi. Na rastlinách si treba všímať, či na nich nie sú prichytené jednak malé slimáčiky, alebo aj skupiny vajíčok. Nové rastliny pred ponorením do akvária prepláchnite. V niektorých prípadoch sa slimáky do akvária dostanú na rôznych druhoch iných ulitníkov. Pozor treba dávať aj na to, aby ste neprekrmovali živočíchy, ktoré v akváriu chováte. Pri prekrmovaní vzniká priveľké množstvo odpadu, čo vedie k nárastu populácie čističov – teda slimákov.

Autor: Mgr. Alena Rendeková, fotografia: © bigstockphoto

Článok Ako sa zbaviť nežiaducich slimákov v akváriu je zobrazený ako prvý na CHOV.sk.